Proč musím stále zachraňovat svého syna?
Otázka: Milá Wahl.
Prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov a ďakujem za všetku tú pomoc, čo ľuďom poskytujete na nete.
Vaša stránka mi v živote dáva veľa, ale ja stále neviem prísť na to, prečo sa s mojím mladším 16 roč.synom Martinom dejú podobné veci.
Keď mal 2 roky vypil čistiaci prostriedok a ja som ho musela nechať v nemocnici, lebo mu bolo zle.
Keď mal 12 r., vypil z malinovkovej fľaše alkohol, ktorý niekto doniesol na svah, kde sa sánkoval a on bol v kóme 1 deň - zase bol v nemocnici.
Teraz v októbri pojedol v lese bobule vranieho oka a mal halucinácie 3 dni - zase bol týždeň v nemocnici.
Teraz v decembri vypil liek proti bolesti Tramal a zase som ho musela odniesť do nemocnice.
Okrem toho mu nejde škola.
Má tiež problémy s dysleksiou, dysgrafiou, dyskalkúliou.
Toľko sme sa s učením natrápili a žiaden výsledok.
Martin akoby to vzdal.
Je druhák na učňovke a mám obavy, že to ani nedokončí.
Ja mám stále pocit, že sme žili spolu i v minulom živote a ja som mu nejak ublížila a teraz to mám napraviť.
Ale ja neviem ako.
A už nemám síl a ani neviem, ako sa k nemu chovať.
On ma už nenavidí, lebo mu chcem stále pomáhať.
Začína byť agresívny ku mne.
Mám hrozný strach, keď len na chvíľu odíde z domu, že sa mu zase niečo stane.
Martinov otec nie je môj manžel.
Mám ho s človekom, ktorého mám rada.
Mám pocit, že je to osudový muž pre mňa.
Ale on má svoju rodinu a ja svoju.
Ale cítim to, že sa máme radi.
On Martinovi nikdy nechcel pomôcť a tvári sa, akoby ani nebol jeho.
A veľa pije.
A zistila som, že chodí aj za druhými ženami.
Neviem to všetko riešiť.
Neviem sa od neho odpútať.
A preto ani moja rodina nefunguje, ako má.
Mám aj staršieho syna 25 r. - s tým to vyzerá byť v pohode.
Nerozumiem si s manželom.
Už z toho nejak chradnem a nebaví ma tento svet.
Ale musím tu vydržať, aspoň pokiaľ Martin neskončí školu.
Prečo sa Martinovi nedarí?
Prečo sa viac nesnaží a je agresívny?
Ako mu mám pomôcť?
Ak mi môžeš objasniť niektoré veci, milá Wahl, veľmi by si mi pomohla.
Ďakujem.
Jitu 22.12.2007
Odpověď: Milá Jitu,
dobře chápete, že neustálé úniky Vašeho syna z tohoto života nejsou náhodné.
Ostatně náhoda neexistuje...
Sama uvádíte, že vnímáte, že jste mu musela v minulém životě provézt něco hrozného, že Vám to nyní vrací.
Ano, Vy jste totiž nedovolila, aby se narodil.
Spustila jste před ním tu neskutečnou závoru, když on měl vstoupit do života, rozhodla jste za něho, nemohl se bránit.
Řekla jste tehdy: ne!
Proto je nyní v této podivné roli, proto Vás tolikrát opouští, abyste ho musela vracet zpět, aby díky Vám mohl žít.
Chápal Vaše rozhodnutí z minulého života jako zradu, která se nedělá...
Přišel s jediným posláním, abyste si doopravdy uvědomila hodnotu lidského života.
Jsou to jen jednotlivé epizody, jen obrazy, ale nesmírně silné, sama to víte.
Je mezi Vámi zvláštní vztah, nikdo není nadřízený ani podřízený, jste oba jako jeden celek.
Víte, že máte spolupracovat, ale současně se tomu bráníte, anebo on volí jinou cestu...
Je to docela složité najít k němu cestu.
Vždycky udělá něco, aby Vás dostal na kolena, aby Vás šokoval.
Neskutečné...
Je nad tím vším vyšší ochrana, snad už jste pochopila dostatečně.
Ptáte se, jak mu pomoci ve škole a aby nebyl agresivní.
To je složitější otázka.
Chcete ho dostat do krabičky, kam ale nepatří.
On je nezařaditelný, je svůj, potřebuje jiný přístup, bohužel.
Někdy to takhle vyjde.
Je lepší nechat mu jeho svět, než ho násilně vpravovat do systému, kde se nikdy nebude cítit ve své kůži.
© Wahlgrenis
06.02.2008
Milá Wahl!
Bola to moja najšťastnejšia chvíľa, keď som našla odpoveď na môj problém.
Som hrozne rada, že ste mi odpísala.
V tej chvíli som strašne veľa pochopila!
Ujasnilo sa mi veľa vecí.
Len by som jedno rada vedela, ako som nedovolila, aby sa môj syn narodil?
Bola som na interupciu?
A bola by som rada, keby môj syn ukončil aspoň tú učňovskú školu.
Keby sa začal učiť.
To ma hrozne trápi.
Je to už len vydržať rok aj pol v tej škole.
Teraz je v polovici druhého ročníka.
Zvládne urobiť tie záverečné učňovské skúšky?
Ďakujem za túto pomoc a prajem veľa energie a svetla a lásky.
Jitu 9.2.2008
Dobrý deň Wahl.
Znovu sa ozývam po dvoch rokoch.
Neviem si rady.
Zase ohľadom syna Martina.
Neustále čítavam tú odpoveď od Vás.
Stále sa pozastavujem nad vetou, že sem prišiel s jediným posláním, aby som si uvedomila hodnotu ľudského života.
To asi vyzerá, že dlho tu nebude.
Stále sa bojím, že zomrie.
Práve teraz koncom septembra ma zase šokoval.
Priznal sa,že si pichá heroín.
Teraz navštevujeme psychiatra a ten mu dáva substitučný liek Suboxone, miesto heroínu.
Ale mám strach, že keď bude chcieť ukončiť liečbu Suboxonom, že to nepojde, lebo je to vysokonávykový liek.
Nespávam a stále chudnem, lebo neviem ako mu pomôcť.
Neviem, či má ísť na nejaké liečenie, do nejakého zariadenia, alebo nebude musieť.
Ja neviem, či mám ja v tomto živote zomrieť, alebo, čo, lebo čím viac mu pomáham, tým viac ma nenávidí.
Už nemám vôľu žiť.
Chodí teraz do 4. ročníka nadstavby všeobecne stravovanie, ale vyzerá to, že bude lepšie, keď ďalej nebude pokračovať, lebo ho to asi deptá.
Sám nevie kudykam.
Má ísť na nejaké protidrogové liečenie alebo má pokračovať v ambulantnej liečbe Suboxonom?
Má tú školu ukončiť, alebo má pokračovať?
Čo mám urobiť ja, aby ma už tými svojími výstupmi netrápil?
Už nad nami neni tá vyššia ochrana?
Ďakujem Wahl, ak mi aspoň niečo odpovieš.
A ďakujem, že takto pomáhaš.
S pozdravom
Jitu 1.11.2009
Zdravím Tě, Wahlgrenis ..
nevím, jestli to zrovna tady nějak pomůže, ale všimla jsem si jedné věci u příspěvku Jitu
zakopaný pes jsou ty 4 řádky
"Ale on má svoju rodinu a ja svoju.
Ale cítim to, že sa máme radi.
On Martinovi nikdy nechcel pomôcť a tvári sa, akoby ani nebol jeho.
A veľa pije."
Tohle NEJDE vůbec dohromady.
Když jsem ale četla o Martinovi, měla jsem před očima hříbátko na louce.
A k tomu se mi vybavila věta z jedné knihy o koňské duši "každé hříbě, především hřebeček, MUSÍ vědět, KDO je jeho otec" (ať už je to kdokoliv).
Když to neví, neví, kde je, neví, kdo je, neví, čí je, neví, jakým jde směrem.
Nezná karty, které drží v ruce..
Když podmínky nejsou dobré, jde to špatným směrem překvapivě snáze.
Nevadí, že jste v pekle, vadí, když to nevíte!, pak se nedá utéct!
Proto, koníčku, budeš chřadnout, budeš si ubližovat, dokud nebudeš vědět, vidět a chápat, sám rozumět.
Kdo si nerozumí, sám sobě, nemá moc měnit svůj život ani naplnit svoje poslání.
A to máme všichni.
Netuším, jak s tím naložit, ale kdo hledá, najde;o)
Všechno je možné.
Hoplea 01.11.2009
Milá Wahl!
Znovu Ti píšem.
Neviem na to prísť, čo mám urobiť.
Chodím na Tvoje stránky, aj na iné, čítam knihy o poznaní sveta, hľadám cestu ako pomôcť mômu synovi, ktorý stále droguje - už 4 roky.
Bol už dvakrát na liečení.
Podarilo sa mu vlani pri tom všetkom aj zmaturovať.
Ale stále je na tej istej ceste plnej drog.
Včera mi povedal, že on zomrie mladý, že nevie ako z toho von.
Že sa mu to už nedá.
A tie liečenia vraj nepomáhajú.
Je to hrozné sa dívať na neho, ako zle vyzerá.
Nechcem, aby takto odišiel.
S jeho otcom som vzťah skončila a on nemá záujem mu pomôcť.
Môj manžel tiež je závislý - na alkohole.
Aj s ním je to zlé.
Všetky peniaze nám utekajú na ich závislosti.
Mám ešte jedného syna, staršieho.
Ten je dobrý, ale nevie nejak pomôcť.
Ťažko to všetko znáša.
Minule Hoplea zhodnotila situáciu na ten môj posledný mail, ale nejak som sa odvtedy ďalej nepohla.
Ťažko mi je.
Ďakujem Hoplei!
Neviem to riešiť a už sa mi ani žiť nechce.
Mám na tomto svete iba jedno jediné prianie - aby syn prestal drogovať.
Čo mám robiť, Wahl?
Ďakujem za všetko - za Tvoju stránku a pomoc všetkým ľuďom.
Za svetlo, ktoré vnášaš do ich života.
Pozdravujem Ťa zo Slovenska
Jitu 21.05.2012
