WAHLGRENIS              

    

...věci mezi nebem a zemí...

 

 


     REGISTRACE       Přihlášení

Kontaktují mě mimozemšťani?


Otázka:
Draha Wahlgrenis,
Dlhsie som uvazovala, ci mam napisat vec, ktoru prave zacinam pisat, ale nakoniec som sa predsa len rozhodla.
Pisem, pretoze som zvedava na Tvoj nazor.
Tak teda pekne od zaciatku.
Rozmyslala som, ze cim by bolo vhodne zacat, ale nakoniec som zistila, ze budem musiet napisat vsetko,
pretoze uz od mojho narodenia sa deju "veci".
Bola tepla julova sobotna noc okolo 22,15, ked som pred 17,5 rokmi prisla na svet ako prve z dvoch deti mojej maminy.
Vsetko bolo v poriadku.
Mamina ma v nemocnici kojila a raz, pri tejto cinnosti, mi asi nejak zabehlo mlieko, ked som sa zacala dusit.
Mamina nevedela, co ma so mou robit.
Bola som uz modra, ked sa zrazu vo dverach zjavila nejaka zena a povedala mamine:
"Ja ju zoberiem..." nieco v tom zmysle... potom ma uz len sestricka ozivenu vratila mamine
a este ju vykricala, preco za nimi nesla skor.
Mamina chcela tu pani, co ma bola zaniest ku sestrickam (alebo kam), a teda ma zachranila, najst,
ale ako keby sa pod zem prepadla... uz nikdy v zivote ju nenasla a doteraz nevie,
ako sa tam zjavila v tom momente a tak velmi duchaplne vedela reagovat a potom sa tak nahle vytratila.
Potom siel moj zivot uplne nomalne, az kym...
Bola som tiez este malicka.. ale uz som vedela chodit aj nieco rozpravat,
tak predpokladamm, ze som mala okolo 3-4 roky,
ked mamina aj s jej sestrou a mojim mladsim bratom sme isli na miesto, kde sa zjavila Panna Maria.
A tam ze je voda, ktora je zazracna.
Zaujimave, ze hoci som bola taka mala, mam z toho spomienky,
teda uz len ako sme nocovali na jednej ubytovni, ale aj to je nieco.
Cestou hore - inak dost velky kus cesty - namahavej, kedze to bolo dost strme,
mamina aj s tetou stretli v polovici toho vrchu nejakeho starceka.
Nevedeli, odkial sa vzal, len zrazu bol pri nich a spytal sa ich, ci mu pomozu, kedze nevladze vyjst hore sam.
Tak mu teda pomohli, co samozrejme spomalilo cestu hore a potom neskor aj vdaka nemu sme omeskali bus
a isli az uplne poslednym aky mohol ist.
Hore, ked mamina aj s tetou isli po vodu sa starcek niekam doslova "vyparil" a uz ho nikdy nevideli.
Nevedli pochopit, ako sa potom mohol dostat dole z toho vrchu, kedze sam by to nezvladol
a doteraz to vrta v hlave mojej mamine. A opat na nejaky cas bolo vsetko vporiadku, az raz...
Teta chodievala niekam do telocvicne cvicit pohromade s inymi zenami.
Raz tam sla aj moja mamina a aj s bratom a mojou sesternicou sme sli s nimi.
Po cviceni sa sli prezliect do satne a my s nimi, ked zrazu znicoho nic vypla elektrina a vsade nastala tma.
Nikto nevedel, co sa stalo, ved vonku bolo uplne krasne neskore vecerne pocasie.
Ked sme vysli vonku, na oblohe sme vsetci zretelne videli nieco.
Pohybovalo sa to, a boli sme isty ze to bolo UFO a nie len nejake lietadlo.
To som mohla ma tiez nejak okolo 4-5 rokov.
Ked som mala zas asi okolo 9-10 rokov, zrovna brat oslavoval meniny,
vysli sme s maminou vonku na zahradu sa len tak prejst.
Bola uz tma, ale nebolo prilis zima a uz odmalicka az doteraz ma vzdy fascinovala nocna obloha..
tie krasne hviezdy a to tajomne tam hore...
Tak som sa s nou pozreala na oblohu, ked zrazu sme obe videli zas nieco pohybujuce sa hore na oblohe.
Zaujimave bolo to, ze to sa to pohybovalo smerom, kde som ja stala, nakoniec to bolo presne nad mojou hlavou.
Potom som sa pohla dalej... a ono sa to pohlo tiez az nakoniec to odislo niekam prec.
Ked sme to s maminou videli, nechceli sme verit, ale bolo jasne ze nic ine ako UFO to nemoze byt.
Odvetdy som si bola este viacej ista ze vo vesmire niesme sami.
Aj ked je zaujimave, ze odmalicka som vzdy na UFO verila.
Nik mi nemusel o nich rozpravat, sama som vedela ze existuju a po tych vsetkych zazitkoch musia byt.
Nik ma nepresvedci o opaku.
Niekolko dni potom ako sme s maminou videli to "cudo" na oblohe som mala taky zvlastny pocit,
ako keby ma nieco sledovalo.
Nastastie to preslo a zas bolo vse oki.
Az pokym sa mi neprisnil zvlastny sen.
Vlastne uz od mala sa mi snivali take sny, ze som vedela lietat,
teda v takom zmysle, ze som ako dusa alebo nieco take sa vznasala po celom nasom dome.
Bol to taky krasny pocit v tom sne...
Ale vratim sa k tomu inemu snu.
Rozmyslam, kedy sa mi snival, ale bolo to uz minimalne 6 a viac rokov dozadu.
Pametam si uz len ako ma nieco tahalo prec z mojej izby cez okno!!
Uplne jednoducho som presla cez sklo,
ako keby to bola len nejaka plasticka hmota, alebo zelatina na cestu vonku (pred domom sme mali cestu)
a tam ako ma hore tahalo nieco.
Najskor som len videla prud nejakeho pasu silneho svetla a ocitla som sa niekde, kde som nemohla nic spravit,
ani slovo povedat ani pohnut sa... velmi tazko sa mi to opisuje a uz to bolo aj dost davno.
To bolo vsetko co som si pametala a sama som tomu nezorumel,a co to malo znemenat,
ci sa mi to len tak prisnilo, alebo naozaj som to prezila.
To zial neviem sama posudit.
Zas bolo niekolko rokov vsetko v poriadku az kym sme sa nezacali stahovat.
Museli sme predat dom a tak sme sa nastahovali do bytu a potom o rok a pol do dalsieho, kde sme uz skoro 2 roky.
Minuly rok, vlastne uz predmninuly som v lete v noci pozorovala hviezdy.
Kedze mam podkrovnu izbu, "vyskriabala" som sa na okno a sadla si nan, len aby som mohla pozorovat tu nadheru. Zrazu som videla zas ako keby sa nejaka zviezda od niekadial pohybovala niekam.
Pokial viem,lietadla blikaju, komety ked padaju, tak to sa da tiez rozoznat, ale toto nebolo ani jedno ani druhe.
To som videla potom este aj neskor a dokonca aj raz zo spoluziackou na Silvestra,
ked sme sa vracali neskoro v noci domov.
Ale aj tak to bolo oproti tomu co sa zacalo diat minuly rok nic.
Mozno, ze nic co som napisala nebolo dolezite, alebo zvlastne, ale sama neviem ci ano alebo nie,
len si myslim, ze bolo potrebne to napisat, aby som presla k hlavnej veci.
Bola noc z 20.6 na 21.6.2005 (den pred splnom mesiaca).
Na druhy den som mala ist k zubarovi a potom do skoly,
kde ma cakala narocna odpoved z chemie z celeho roka uciva (kedze idem z nej ist maturovat).
Zaspala som unavena dost neskoro, tak ako vzdy a len si pametam nieco zvlastne nad mojou hlavou.
Nejake svetlo ako keby ma niekam tahalo prec hore, alebo nieco zo mna islo prec.
A citila som niekolko sekund zas ten znamiy pocit z detstva...
nemohla som nic spravit, ani hlasku vidat zo seba... uplna bezmocnost.
Ani som nespala, ani som nebola hore, ale vsetko som si jasne uvedomovala
a neviem ako, nastastie som sa rychlo prebrala a cela mimo, ze co sa stalo.
Bol to taky hnusny pocit, ze som sa z toho rozplakala (co pocula aj mamina) ani neviem preco.
Rano som o tom hovorila mamine, nechcela mi verit ale nakoniec nasledujci den uverila.
Cely den som bola rozklepana... len tak tak som prezila tu odpoved z chemie a aj zubara.
Nasledujucu noc mamina zas pocula nejaky zvlastny zvuk
- sycanie a tiez ako je neico po perine doslova skace a tiez taha prec...
nastastie sa stihla prebudit a hned sla za mnou a povedala mi o tom.
Uz verila aj o mojej predoslej "nasteve", kedze ona prezila nieco podobne.
Dlho som uvaovala co to ma znamenat, lebo mi to pripadalo ako keby moja dusa chcela odist z mojho tela.. take neico..
O niekolko tyzdnou zas v noci nieco podobne ma zacalo tahat prec hore,
ale moj mozog ako keby vedel, ze nechce zas prezit to z minula tomu zabranil a rychle som sa prebudila.
O mesiac nato som bola v Prahe na brigade, kde tiez okolo splna som citila ako keby ma nieco tahalo hore,
ale nebolo to tak intenzivne, len ked som rano stala, vedela som, ze "naslo" ma to aj tam.
Odvetdy preslo par mesiacov relativneho kludu a uvedomila som si, ze nesiem sa tomu branit,
ze inak budem trpiet dokonca zivota takymito morami, alebo ako to nazvat.
Vedela som ze to musia byt len ti "zhora" a ze pre nieco ma chcu.
Musela som si zacat uvedomovat, ze sa ich nebojim, ze chcem aby zas prisli a ja zistila co chcu odmna.
A naozaj (neviem, ci si to len tak myslim, alebo je to naozaj tak a asi to aj pomohlo) specialne navstevy opat prisli.
Vzdy to bolo okolo splnu mesiaca ked som zaspavala alebo uz chvilu spala ked ma zacalo nieco tahat prec.
Ako kedy tahalo zo mna moju dusu alebo nieco take...
ale vzdy ako keby nejaky blok a uz to nemohlo pokracovat.
Opakovalo sa to viac krat.
A raz sa mi aj snival sen, ak to bol sen, ze zas ma to tahalo prec
a potom som sa ocitla ako keby v nejakom dome ale stasne velkom...
bolo to biele a viem ze som tam vznasala, ale ci to bol LEN sen neviem...
Tiez som raz mala taky zvlastny sen, v ktorom som sa pomocou telepatie ucila pohybovat vecami,
proste len som nejak pomylsala na to vec a ona - naprklad salka prisla ku mne...
dokonca aj rano, ked som stala, som si myslela, ze to naozaj aj viem, pretoze to bolo take realne v tom sne...
len skoda, ze to v tomto svete rano uz nefungovalo.
Len potom v skole, neviem presne ci to bolo tesne po tom sne alebo troska neskor som si nieco pomyslelam,
nejaku otazku a vzapeti nato profesori na nu odpovedali.
Som nechapala na vlastne oci.
Postupom casu som sa nejak naucila aj ich zavolat.
Hoci neviem, kto su, ci su to naozaj mimozestania, ale od mala ich tak volam, ze su to oni.. teda UFO.
Nejak telepaticky im posielam spravu, ze chcem aby prisli.
Sprovoti to bolo, len ked bol mesiac dostatocne velky (teda okolo splnu) musela som spat na urcitej strane,
v izbe nesmel byt nikto ini okrem mna
(mam v izbe pc, tak sem tam niekedy vecer je tam este niekto na nete, kym ja idem spat uz).
To "posielanie" spravy muselo byt dost intevzivne a teda to dalo dost zabrat.
Ale ako na neuverenie ono to fungovalo.
Naozaj zas "to" prislo a zacalo ma tahat prec hore.. ale zas sa to zastavilo..
hoci uz som dospela az tak daleko, ze som v tom spanku plne si uvedomovala,
ze ma tahaju a ze sa nechcem tomu branit (nie ako vetdy raz ked moj mozog tomu zabranil),
pretoze chcem zistit preco to robia.
Pred 1,5 mesiacom som ich tiez tak "zavolala" a potom som o 2 rano stala
(niekedy tak cez vikendy skoro stavam aby som sa ucila.. pred maturami mam toho strasne vela ) a oni neprisli.
Dost ma to nastvalo, ze ci to uz neovladam, ale zaujimave ze nejak som zaspala a oni predsa len prisli.
Citila som ako moje telo ako keby skenovalo... take dva intevzivne tlaky.. alebo co...a potom som sa prebrala.
A zas som bola nejak z toho velmi roztrasena, ked ma videla mamina, pytala sa ma co sa mi stalo,
pretoze som bola az priserne bleda.
Avsak vzdy som si len myslela, ze mozu prist, len ked je okolo splnu mesiaca
a spim len na jednej urcitej strane postele, ale neskor ani toto „pravidlo“ nebolo pravidlom.
Podotknem taku vec, ze ked som si zacala uvedomovat ich pravidelne navtevy,
napadla mi taka vec, ze by mi mohli trebas pomoct, ze by ma naucili po anglicky, alebo nejaku inu schopnost.
Tiez podotknem, ze som sa naucila jednej veci - stavu podobnemu ako oni ked ma tahali hore.
Musim byt ale sama, tiez musi byt noc, ked zaspavam a uplne sa ukludnit, telo spojit v jedno,
prestat si ho uvedomovat a necitit ho.
Vtedy dokazem ako keby zo seba odchadzat, take nieco.
Ako keby dusa moja isla prec.
Tazko sa mi to opisuje pretoze je to maximlane zvlastny pocit.
Vtedy ako keby som ich opat zavolala a oni prisli... to sa stalo aj teraz nedavno.
(Nebol spln, len mesiac bolo vidiet na oblohe... )
Potom si len uz pametam ako keby som bola pri mojom okne
a videla v dialke doslova kozmicku lod ako ku mne sa priblizuje... ku mojmu oknu.
A nakoniec videla nejaku zivu bytost.
Sprvoti sa mi to podobalo na nieco take zvlastne, ako keby panacik z lega a mal nieco zvlastne na sebe oblecene, pripominalo mi to nieco ako keby z plastu.
Ale ono to prehovorilo ku mne.
Nieco som sa ho pytala, rozmyslam ze co ale neviem presne co (asi aby som mohla ist do vnutra za nim)
.. on mi povedal nieco v zmysle, ze on nieje kompetentny to dovolit...ci rozhodnut o tom.
Potom uz len viem, ze som sa stretla s dalsou bytostou, uz insou ako ta v tej lodi, ci ako to nazvat.
Malo to okolo 150 cm, teda odomna 173 cm vysokej dost male a viem ze to malo zvlastne oci.
Take ako keby plne nenavisti zlosti.. neviem to popisat, ale rozhodne to ludske oni neboli.
Zdalo sa mi ako keby boli vacsie ako nase, teda ze mali ako keby oci nasej velkosti
a do toho smerom k nosu este nieco take tmavo sive.
Pripadlo mi to ako nejaky monokel ale neviem ako to nazvat.
Ale tam sa do toho zacali miesat nejake moje davne myslienky z doby, kde som byvala este v dome,
co som absolutne nechapala.
Potom este viem, ze som sa stretla s niekym dalsim, ale toho som uz nevidela, len som mu nieco hovorila.
On sa ma pytal ze naco chcem tu anglictinu..
nieco v tom zmysle a ja som mu povedala to co som nikdy ani len v myslienkach nemala.
Ako keby to hovorilo nieco ine, nieco co je sucastou mna, ale ja to zatial neovladam.
Hovorilo nieco v zmysle, ze len tak mozem svet.. zachranit.. najeka Amerika tam padla...
a ja som potom rano po prebudeni absolutne nechapala co to malo znamenat.. hlavne to co som povedala.
Potom som zas mala jedno to "klasicke tahanie", ale teraz som citila, ze ako keby cerpalo nieco z mojej hlavy..
nejake moje myslienky... pocula som zretelne hudbu, ktoru som v ten den pocuvala,
ale radio a vsetko v byte bolo tiche.
Neviem, ako davno to je, co som zistila, ze musim stale prijimat nove informacie, a hlavne na internete.
Citat to kvantum informacii... uplne blaho pre mna, len ma to jenu nevyhodu, ze vdaka skole na to nemam vela casu. Tiez teraz nedavno som bola cely den maximalne ospala, nevedala som preco.
Mamina bola pri pc v mojej izbe, ked som nakoniec podvecer predsa len zaspala.
Ona mi potom neskor povedala, ze dostala nejaku myslienku asi od nich, ze ma odist z mojej izby,
ze chcu za mnou prist.
Mamina neodisla a naschval ostala v izbe.
Potom som sa ucila a zas som zaspala, co uz bola hlboka noc a citila ako zas ma nieco taha prec
a zaroven zas moje myslienky alebo co vybera.
Ale nato som sa rychlo zobudila, kedze som sa musela zas doucit.
U mna je zvyk, ze sa ucim celu noc.
Ze na par hodin zaspim, potom stanem a ucim sa a tak...
Posledna vec, co sa stala, sa odohrala tento tyzden.
Nejak som mala cely den blbu naladu, smutnu a priala som si odsit z toho sveta niekam inam a uz sa tu nikdy nevratit. Ak sa spravvne pametam, navodila som si „tahacsky stav“ a ono ma to zas niekam tahalo
a len si pametam ako som sa ocitla niekde neznamo kde.
Bola som ako keby niekde hore na vrchu a videla dole na nejake specialne mesto alebo co to bolo.
Ale vedela som, ze to nieje pozemske mesto.
Videla som kopu blikajucich svetielok lebo bola prave tma, vsade nejaky pohyb.
Nad tym mestom alebo co to bolo, so videla obrovsku kozmcku lod, alebo co to bolo
a dookola (asi obloha) take krasne hviezdy, ale ine ako u nas.
Bolo to ako keby spiraly galaxii.
Mala som z toho taky krasny pocit.
Potom si len pametam, ako som sa „vracala“ spat do svojej duse.
Zabudla som, ze toto vracenia sa spat som uz mala aj vtedy, kde som sa s nimi stretla.
Je to zas taky zvlastny pocit, ako keby som ako padajuci list isla do seba a pritom sa jemne tocila.
Dokonca aj citim, ze som na inej strane ako prave spim.
Teda ze mam hlavu tam, kde mam materialne telo.
Ale je to prijemne.
Potom sa mi snival zaujimavy sen.
Z ktoreho som rano zistila, ze sa stane havaria autobusu a auta a bude tragicka a naozaj sa v ten den poobede stala.
Aj ked to nieje prvy krat, co sa mi nejaky sne prisnil a potom sa aj splnil.
Uz davnejsie sa mi prisili nejake veci, ktore sa potom stali.
Niekdy som ich nevedla hned pochopit, pochopila som ich az potom co sa stali
a niekedy som ich hned pochopila, ale nemohla som tomu nijako zabranit.
Len som bola dost prekvapena, ze sa mi opat takyto sne prisnil, kedze to bolo skoro pol roka,
co sa mi naposledy prisnil sen, co sa aj splnil.
To je hadam asi vsetko.
Snad som tu vsetko napisala, naco som si spomenula.
Neviem sama, ci vsetko bolo len sucastou nejakeho sna, alebo to bolo realne.
Zatial niesom schpona to presne rozlisit, len viem, ze iste veci musia byt naozaj..
ze nieje mozne, aby sa mi te LEN snivalo.
Preto som velmi zvedama draha Wahlgrenis, co mi na to odpovies,
pretoze chcem vediet, co to ma vsetko znamenat a ako by som mala pripadne postupovat dalej.
Viem, ze som napisala toho kvantum, ale zial nedokazem byt strucna
Vdaka
Aloe 21.1.2006

Odpověď:
Milá Aloe,
Tvoje zvláštní prožitky mají kořeny už v porodnici, kdy došlo k Tvému malému úniku z tohoto světa.
Ano, připadá mi to tak, že v tu chvíli jsi dostala zvláštní signál, něco jako zvláštní znamení.
Ty jsi jiná, ve všech směrech jsi jiná než ostatní.
Proto se Ti také dějí takové věci, proto máš takové sny a proto odlétáš do jiných dimenzí.
Dostala jsi zvláštní klíček od těchto světů, ale nesmíš si s ním zahrávat.
Není to divadlo, proto není nutné ukazovat tyto zvláštní věci někomu jinému.
Ani není dobré chtít je volat za každou cenu, tady by to chtělo Tvůj přístup k těmto bytostem usměrnit.
Brát jejich přítomnost ve Tvém životě jako dar, děkovat za to, když jsou s Tebou, ale nenutit je k tomu.
Jsi ještě hodně mladá, ale pochopila jsi už mnohé.
Jsou i jiné světy, kde je pro nás mnoho informací, jsou i varování, která jen někdo může vnímat.
Ty třeba je vnímáš.
Jsem ráda, že jsi napsala.
U tebe se skutečně nejedná o nějaké pobláznění, ale o prožívání na jiné úrovni.
Jsou to bytosti z jiných světů, z jiných galaxií, Ty jsi pro ně spojencem s tímto světem.
Měla by sis všechny poznatky pečlivě zapisovat, bude toho mnohem víc.
Připrav se na to.
Ještě jednou Ti děkuji.
© Wahlgrenis 23.01.2006

Ahoj Wahlgrenis,
Ty nemusis dakovat, skor ja som Ti velmi vdacna, ze si si nasla cas precitat moj mail a tak skoro nan odpovedat.
Pravdu povediac, ako som si docitala Tvoju odpoved, rozplakala som sa,
pretoze si tam napisala celu pravdu, ktoru som tusila, ale chcela som sa utvrdit a zistit co dalej mam robit.
Ja som im velmi vdacna, ze mozem byt s nimi v kontakte, aj napriek tomu, ze to nebolo vzdy lahke,
pravdu povediac uz si neviem predstavit svoj zivot bez toho vsetkeho a ich.
Cim som starsia, uvedomujem si, ze uplne inak zmyslam nez moji rovesnici.. a nielen oni..
ako ini ludia... preto ked si mi napisala: " Ty jsi jiná, ve všech směrech jsi jiná než ostatní."
Potesila som sa tomu, zaroven este viac sa v tom uistila, pretoze ja to citim uz od malicka, ze som ina.. ina ako ini..
a aj moja mamina to stale vravi a teraz viem, ze je to skutocne pravda.
Niekedy mi je tak strasne smutno a citim sa tak osamela, hoci mam rodicov ...viem, ze mi nieco viacej chyba.
Zaroven tusim, ze na nieco som predurcena a ze mi dali nejaku ulohu tu na Zemi, teda aspon tak to citim.
Ale uz sa nebojim nicoho a skusam byt pripravena na vsetko, coby chceli odomna.
Odmala som skusala predstavovat si moj klasicky zivot, ako maju ini ludia tu, ale nikdy mi to nejak neslo,
akoby som tu nemala byt dokonca mojho zivota...neviem sama, len to tak citim ja...
Myslim, ale ze ty vies este asi nieco viacej, inak by si mi nenapisala, ze sa mam pripravit, ze toho bude omnoho viacej.
Alebo sa mylim??
Vdaka este raz,
Aloe 24.01.2006


© 2004-2020 Wahlgrenis Zveřejněné materiály jsou chráněny autorským zákonem. Kopírování a šíření jakékoliv části obsahu bez svolení autora je zakázáno.