wahlgrenis.cz



 WAHLGRENIS        

 

...veci mezi nebem a zemi...




     REGISTRACE       Přihlášení

Včeličky... zkušenost z Austrálie


Milá Wahlgrenis,
Rada by som sa podelila o niečo krásne, čo som ani netušila, že príroda vytvorila.
Po týždni od zaplatenia zálohy za miestne včeličky sa nám ozvala baba, že by pre nás mala jeden úľ.
Veľmi ma to prekvapilo, pretože čakacia doba je totiž 10 až 12 týždňov.
Úľ sme mali pôvodne dostať až v septembri.
Tak hurá pre neho!
Absolvovali sme zaškolenie, úľ sme si odviezli, včielky vypustili a vyzerá, že sa im u nás páči.
Vnútri ich býva teraz okolo 5 tisíc, ale do roka by sa to malo zdvojnásobiť na maximálnu kapacitu.
Na úľ aj so včielkami sa vzťahuje ročná záruka.
Počas tejto doby ho nesmieme otvárať, kým si tam nevybudujú svoje impérium.
Po roku sa už môže deliť a zbierať z neho med.
Manžel mi kúpil o našich včielkach krásnu knižku.
Najprv som ju mala požičanú z knižnice, ale keď som zistila, že je veľmi dobrá, tak už máme vlastnú.
Je tam totiž všetko od praktických rád ako množiť kolónie, deliť úľ a zbierať med... až po chovanie včiel, ich zvyky, a ako fungujú ako komunita.


Európska včela (vľavo) v porovnaní s miestnymi domorodými včelami bez žihadiel

Ako som už spomínala, tieto včielky sú tzv. Australian native stingless bees (miestne včely bez žihadiel).
Veľkosťou sú asi tak štvrtinové v porovnaní s klasickou európskou včelou.
Opeľovanie záhradky zvládajú rovnako, ale na nožičkách unesú menej peľu, tým pádom produkujú menej medu.
Zvyčajne je to 1 kg na jeden úľ, kde pri európskej včele tých kíl môže byť až 50.
Dočitala som sa, že med je chuťovo odlišný, ale rovnako liečivý.
Keďže sa za rok vyprodukuje len 1 kg, keby ste tento med chceli kúpiť, kilo sa pohybuje okolo $200 (okolo 3000 Kč), čo je celkom šialená suma.
Prirovnávajú ho k Manuka honey.
Je to veľmi liečivý med od európskych včiel, ktoré zbierajú peľ z kvetov Manuky (Leptospermum scoparium).
Je vysoko antibakteriálny a obsahuje látku MGO.
Ďalšou zaujímavosťou je, že tieto naše včielky (budem ich volať "Sugarbag" lebo tak ich tu volajú) neuskladňujú med vo voskových plástoch, ale v propolisových.
Keď sa med vyextrahuje, ostane vám akási hmota, ktorá sa dá tvarovať ako plastelína a používa sa v kozmetike alebo za z nej vytvaruje náustok na Didgeridoo (austrálsky hudobný nástroj).


Včelí domeček - takto to vyzerá vnútri v úli.
Zaujímavé je, že je to špirála, tvorená takým istým smerom, ako keď si miešam lyžičkou čaj či šľahám cesto - v protismere hodinových ručičiek.
Môj manžel to zase všetko robí naopak - v smere.
Žeby to bolo na základe ženskej/mužskej energie?

Rozdiel medzi európskymi včelami a našimi Sugarbags je, okrem náročnosti na starostlivosť, aj v ich povahe.
Sugarbag bees sú takmer úplne bezúdržbové a oddanejšie svojej kráľovnej.
Žiadne vydymovanie (ktoré sa používa na klasické včely) na ne neplatí.
Kráľovnú by nikdy neopustili a sú jej verné do konca včelieho života.
Ešte premýšľame, aké meno by sme dali tej našej kráľovnej.


Vypúšťanie našich včielok

Včera som to naše hejno chvíľu sledovala cez obedňajšiu pauzu (keď som pracovala z domu) a vyzeralo, že kráľovna im zavelila, že bude uklízecí deň.
Z úľu vynášali malé guličky (dočítala som sa, že je to odpad).
Jedna včielka ale mala odpad zlepený z dvoch guličiek, tak sa s nim trápila.
Bol na ňu veľký a nevedela s nim odletieť.
Nakoniec to ale nejako dala.
Je veľmi zaujímavé, ako spolu fungujú a komunikujú, ako sú socializované a majú to všetko pekne zorganizované.
Nikdy by som nepovedala, že ma raz bude fascinovať hmyz.
Občas mám pocit, že sa chovajú ako ľudia.
Majte sa krásne.
S láskou
Česima 26.07.2019

Milá Česimo,
moc děkuji za zprávu o tom, jak začínáte v Austrálii s manželem včelařit.
Je to úplně něco jiného než u nás.
Také ke mně promlouvají včely... už dlouho...
Loni jsem byla oslovena netradičním chovem včel v tzv. medné krávě (Top Bar Hive) přes video na youtube.
Ta informace byla tak silná, že jsem ani na chvíli nezapochybovala a pořídila si dva tyto úly.
Mezitím jsem čerpala informace z knih, mluvila se včelaři a odhodlávala se se včelami kamarádit.
Známý včelař, který sice včelaří tradičně (v klasických úlech, "panelácích"), mi slíbil rojem osadit mednou krávu.
Jela jsem si k němu pro své první včely 6. června.





Jsem fascinována tím, co včely dokáží, jak umí stavět své plástve, jak nepotřebují od nikoho nic radit.
Tento úl má v zadní straně okénko, takže je možné pozorovat, co se uvnitř děje, aniž by se včelky rušily.
Moje první zkušenost je taková, že se prakticky nemám čím chlubit.
Včelky mi umřely.
Bylo mi z toho moc smutno, především jsem si sama sobě vyčítala, co jsem udělala špatně nebo neudělala vůbec.
Doufám, že s dalšími včelkami to už bude lepší.

Ještě jednou děkuji za Tvé zkušenosti se včelami, těším se na další zprávy.
U nás žádná roční záruka ani zákaz otevírat úl neplatí.
© Wahlgrenis 31.07.2019

Milá Wahlgrenis,
natrafila som na jeden článok o včelách.
Je iný než ostatné: ODKAZ .
Nestihla som ho v ten deň poslať, ale ostal mi v záložke.
Potom sa mi objavilo ešte v ten deň večer vo filme číslo 538 a teraz sa k tomu znovu vraciam.
Ten článok je plný zaujímavých informácií, ale len jedna ku mne prehovorila:

"V přírodě existuje určité biopole elektromagnetického charakteru. Včely v úle dovedou změnit strukturu molekul vody (změna vazebního úhlu mezi atomy vodíku a atomem kyslíku). Voda je vhodná pro diabetiky, lidi nemocné se štítnou žlázou. Zlepšení zrání piva, vína nebo slivovice v úle."

Som tým ohromená!
Snáď sa aj ja raz dostanem k chovu Včiel medonosných (Apis mellifica).
Sú úžasné.
Tie naše sú ako také malé mušky.
Veľmi to nepripomína včelu, ale mali by byť nenáročné... a kilo medu ročne by nám malo úplne stačiť.
Uvidíme, ako to dopadne.
Mám pocit, že keď sa na niečo veľmi upnem, z môjho života to odíde, alebo to nejakým štýlom nevyjde.
Neviem prečo, čo je to za energiu, ktorú vysielame, keď na niečo napr. čakáme alebo sa na to veľmi sústredíme.
Ako keď čakám, keď zovrie voda.
Keď pri nej stojím, tak stále nič a mám pocit, že to trvá večnosť.
Zato keď to nesledujem, je to raz-dva.
Alebo keď niekto chce strašne vzťah a nedarí sa mu nikoho nájsť.
Keď nad tým konečne mávneme rukou, ako keby zázrakom sa niekto objaví.
Proste nechať veci prirodzene plynúť a nič neriešiť.
Zo začiatku som tie naše včielky stále kontrolovala, ale teraz sa snažím konečne im nechať chvíľku bez pozorovania.
Oni to určite zvládnu.
Verím, že si k vám včielky znovu nájdu cestu.
Bola by to škoda to znovu neskúsiť.
Veď tam máte tak nádherne.
Majte sa krásne.
S láskou
Česima 02.09.2019


© 2004-2024 Wahlgrenis Zveřejněné materiály jsou chráněny autorským zákonem. Kopírování a šíření jakékoliv části obsahu bez svolení autora je zakázáno.