Wahlgrenis

Pred pár dňami som si robila tehotenský test...

Mila Wahlgrenis,
pred par mesiacmi (27.1.2016) sme spolu komunikovali cez Skype a ja som slubila, ze Vam dam vediet, ako som dopadla.
Aby ste si spomenuli, tak to som ja s tym hluchym uskom.
Mam voci Vam este jednu nesplnenu povinnost, aby ste si nemysleli, ze som nevdacnica nevdacna.
Takze rychlo napravam.
Prijmite prosim moje uprimne ospravedlnenie, ze ste museli na moje podakovanie tak dlho cakat.
O to srdecnejsie Vam dakujem prave teraz a to za obidve knizky "Proc k nam miminko nechce", ktoru ste mi poslali Vy, a "Jak rozumet vlastni dusi", ktoru mi poslala pani Danka z Bratislavy.
Naozaj krasne knizky, nemyslim len obal...
Zrozumitelne napisane, lahko sa citaju...
Su tam aj zaujimeve rady...
Kazdy si tam najde to svoje.
Cez Vase knizky sa niektore zeny naozaj zobudia.
Na zamyslenie pre kazdeho cloveka... skvela praca.
A este nieco...
Mate nadherny rukopis, teraz myslim na obal, v ktorom bola knizka zabalena.
Od nasej komunikacie sa u mna nieco zmenilo a ja by som sa Vam s tym rada zdoverila.
Citim, ze Vam sa moze otvorit a doverovat naozaj kazda dusa.
Hladam vhodne slova, ako Vam to strucne a zrozumitelne napisat, lebo je toho naozaj vela.
Precitala som si silne pribehy zien, ktore nemohli otehotniet.
Odsudzovat nemozeme nikoho, lekar si robi svoju pracu a zena tuzi po dietatku... niektora za kazdu cenu...
Kazdy si musi vytvorit svoj nazor.
Osobne poznam pribeh zeny, ktora ma vymodlene miminko a o nej Vam chcem nieco napisat.
Prvykrat som ju a jej dcerku spoznala asi pred 2 rokmi na narodeninovej oslave, kde ma moj priatel zobral predstavit svojim priatelom.
Dievcatko oslavovalo 4. narodeniny.
Moj priatel je rozvedeny, s byvalou zenou ma 2 deti a s menovanou mamickou a jej druhom udrziavali priatelsky vztah.
Nemusim Vam pisat, kolko som si od mojej rodiny vypocula, ze rozvedeny chlap s 2 detmi... to su len problemy... veru aj boli, ale prezila som.
Na tej oslave mi ta mamicka zacala rozpravat pribeh, ako velmi jej byvala zena mojho priatela pomohla.
Aby otehotnela, pichala jej nejake injekcie a ona naozaj otehotnela.
Za svoje tehotenstvo vdaci jedine byvalej manzelke mojho priatela a podla nej dala aj rovnake meno svojej dcerke.
Ked sa moj priatel rozisiel s manzelkou, nebolo to kvoli mne.
Mna spoznal neskor.
Lenze mlada mamina namiesto materskych povinnosti dala prednost praci, a tak sa pri dievcatku striedali rozne tety a ujovia, alebo putovalo od jednej kamaratky ku druhej, podla toho, kto mal prave cas.
Kedze mam k detom vztah a neviem povedat nie, parkrat som tu malu zobrala aj ja, ved ludia si maju pomahat...
Vtedy som nad tym nerozmyslala.
Dovod na strazenie dietata si jej mama vzdy nasla...
Raz potrebovala ist ku kadernicke, potom zase niekomu zehlit... nieco vybavit... pravidelne sa nieco naslo.
Mala bola zlatulinka, dobrucka, tichucka, poslusna... bezproblemove dieta, tak som to robila s radostou a uplne zadarmo.
Jedneho dna mi doniesla svoju dcerku a ja som pocula, ako jej druh na nu krical cez telefon, preco zase ide ku kadernicke, ze ho klame... nahnevany jej volal z prace a pocula to aj mala.
Povedala som jej, aby sa pred malou nehadali, ze deti su velmi citlive.
Na druhy den mi doniesol dcerku jej druh a povedal mi, ze mala sa do rana pocikala... odvtedy sa zacala menit... ked bola s nami jej mama, vyplazovala mi jazyk, alebo robila ine nenavistne pohlady.
To som uz zacala tusit, ze sa s malou nieco deje.
Zacala som trpiet a mat vycitky, lebo som nevedela, ci to dieta nema rado iba mna, alebo vsetky mamine kamaratky.
Jedneho dna ma jej mama doslova uprosila, aby som isla po nu do skolky, nakolko tuto sluzbu som odmietala a ona o tom vedela...
Uprosila ma, alebo skor zufalo presvedcila, ze nema nikoho, kto jej pomoze a my s mojim priatelom sme jedina rodina, ktoru ma...
Tak som teda do tej skolky isla.
To, co ma tam cakalo, bolo ako zly sen.
Mala sa vobec netesila...tvarila sa, ze ma nepozna, ani sa na mna nepozrela... bolo mi velmi smutno, ale aj tej malej mi bolo luto... pripadala som si ako unosca...
Ucitelkam som povedala, ako dala zretelne najavo, ze si nezela, aby po nu chodili cudzi ludia.
Po dlhom prehovarani pani ucitelkami mi nakoniec podala rucku a isli sme spolu domov.
Pri odovzdavani jej mamine som povedala, ze bol problem, ale jej mamina mala stres, ponahlala sa domov, lebo si potrebovala umyt vlasy.
Mozno to bude teraz zniet velmi sebecky, ale rozhodla som sa jej vyhybat.
Cim viac som sa jej vyhybala, tym viac ma ona bombardovala... kde som, co som... ze sa chce stretnut... posielala mi fotky choreho dietata, ako krachuje, lebo musi vela platit za opatrovatelky, lebo mala je chora, raz to bolo usko, raz zapalene hrdielko... no ja som mala vzdy vyhovorku, pracujem, pracujem, pracujem... zaberalo a neklamala som.
V lete sme ju pozvali na narodeninovu oslavu priatelovho syna, ale tam neprisla a ani sa neospravedlnila.
Nadalej ma bombardovala, tak som jej urobila prvu vycitku, ked sa chce tak velmi stretnut, preco teda neprisla na tu oslavu, kde som mala casu dost pre vsetkych?
Nechcela pocut vycitky.
Potom som uz naozaj nemala na nu cas, lebo sme sa stahovali.
Ten stres v praci, aj doma... v case stahovania som bola iba kratko tehotna, potratila som a o mesiac neskor ma hospitalizovali...
Nevladala som stat na nohach, k tomu silne zvracanie, krutenie hlavy a strata sluchu, nastastie len jedna strana. Vtedy prisla za mnou do nemocnice a tam mi este pripomenula, co mi uz raz povedala u mna doma, ze mame s priatelom stastie, ked nemame spolu deti, lebo by to jeho byvala zena neprezila.
Ona ani len netusila, ze som potratila, nikdy ju nezaujimali moje pocity, alebo problemy, tak som jej to ani nepovedala.
Vtedy v nemocnici ma velmi zranila a ani si to vobec nevedela, ako ma to bolelo.
Naozaj nam spolocne babatko nikto nepraje?
Odstartovala tym moju depresiu a vycitky svedomia...
Bola som bezmocna, chora, smutna.
Po prepusteni domov sa spustilo stare zname, kedy si najdem cas, kedy sa stretneme?
Ta zena ma neprestala bombardovat a ja som sa jej vyhybala este viac.
Jedine, co som vtedy potrebovala, bol pokoj.
Jedneho dna som sa odhodlala jej napisat celu pravdu, preco sa jej vyhybam.
Chcela som ochranit jej dcerku, ktora trpi, ked ju jej vlastna mama stale k niekomu odklada.
Zivotny styl, ktory vyhovuje jej mame, zial nevyhovuje dcerke.
Odpovedou ma sokovala.
Nielenze vsetko obratila proti mne, ale vsetko je to moja vina.
Mala som sa hned ozvat a nie po pol roku... ona vyplazovala jazyk kazdemu, nielen mne, ale uz to nerobi, ze to bolo iba obdobie...
Tak som jej este raz s velkou trpezlivostou napisala, ci sa vazne nechce nad tym zamysliet, preco to vyplazovanie jazyka vlastne vzniklo?
Podrobne som jej rozpisala, ako som jej este v ten den vtedy pri odovzdavani dcerky zo skolky hovorila, ze bol problem, ale ona nepocuvala, nezaujimalo ju to.
Ona ma nikdy nepocuvala, co som jej hovorila...
Slubila, ze sa nad tym zamysli, ale zase si tam dala len pridala to svoje, kazda minca ma dve strany.
Chvilu bol pokoj.
Naozaj iba chvilu.
Po case to zacalo znova... kde som, co som... kedy a kde... proste ziadne sukromie.
Ked som nereagovala ja, pisala a volala mojmu priatelovi... ani neviem ako som sa dopracovala k tomu, ze ona musi byt s tou jeho byvalou zenou v kontakte a hlada informacie pre nu.
Vsetko som si dala do suvislosti...
V lete, ked sme odchadzali s priatelom a jeho detmi na dovolenku, jeho byvala zena prisla o 5. hodine rano k autu, aby mi popriala peknu dovolenku ... na ten jej pohlad nezabudnem a strasil ma este velmi dlho, nebol to pohlad uprimne zelajucej zeny, ale pohlad zeny, ktora ma z duse nenavidi.
Nikdy som jej neublizila, manzelstvo som jej nerozbila, na zaciatku sa prisla so mnou pekne zoznamit, neskor ma vsade ignorovala, tak som sa jej vyhybala a neriesila som to...
Ked ju operovali na zlcnik, deti boli u mna, lebo ich otec bol v cudzine a nemal sa o ne kto postarat.
Myslela som, ze sa chce pri aute rozlucit a pobozkat deti, ale namiesto toho sa obratila na mna a ja som dlho nechapala, co to malo znamenat.
Dva dni pred Silvestrom mi jeho byvala manzelka stala pred dverami, bola pozriet moju susedku, lebo su kamaratky.
Deti boli u nas a ona zavolala syna cez telefon k susede... mne povedal, ze ide k susede, ale ani slovo, ze je tam jeho mama.
O chvilu zvonil naspat a ako som tie dvere otvorila, tak rychlo som ich aj zavrela, samozrejme sokovana som ju rychlo pozdravila, ale ten jej pohlad ma stihol zasiahnut znova a nasledovala migrena.
Na januarovu bombardovaciu spravu som napisala velmi dlhu odpoved.
Uplne som si vyliala srdce, nikoho neurazala, slusne som jej vysvetlila, ako je cloveku velmi neprijemne, ked ho niekto nekonecne nahana a vyzveda.
Ako ma kazdy clovek narok na svoje sukromie, teda aj ja by som rada.
Napisala som jej, ze deti uz nestrazim nikomu.
Tej zene som odkazala, ze svoje stastie nenajde u mna, ale hladat musi u seba.
Odpovedou bolo, ze pre nikoho nevyzvedala, ona sa povazovala iba za moju dobru kamaratku....
Nakoniec sa este chcela osobne stretnut s mojim priatelom.
Moj priatel sa s nou stretol a musel si vypocut negativny vylev na moju osobu. Nikdy som tej zene neublizila a tiez som jej slusne napisala, aby za tym nehladala negativa, je to moje rozhodnutie o nestretavani sa s nou.
V poslednej sprave som sa zrejme vyjadrila jasne, lebo od tej chvile mame pokoj nielen s nou, ale aj s byvalou zenou mojho priatela, ktora zase bombardovala jeho.
To je uz ale iny pribeh.
Citim neskutocnu ulavu...
Nachadzam zase samu seba a teraz to najdolezitejsie...
Pred par dnami som si robila tehotensky test...
Je pozitivny!!!!
Ked sme to s priatelom uz cele vzdali, rezignovali, rozhodli sa, ze sa nevezmeme a nebudeme mat spolocne deti...
Mila Wahlgrenis, dakujem Vam este raz, za vsetko, co ste pre mna urobili... za knizky, za povzbudenie, za dobre rady a aj za precitanie tohto e-mailu.
S laskou a uctou Vasa obdivovatelka
Rea 20.03.2016

Dobry vecer mila Wahlgrenis,
v prvom rade sa Vam chcem krasne podakovat za odpoved pre moju sesternicu.
Ja som si tu poslednu odpoved vsimla iba dnes, ale nasu korespondenciu som jej preposlala celu, tak snad si to precitala.
Musim sa s nou skontaktovat, ci nepotrebuje pomoct pri objednani Vasej knihy.
Slubila mi, ze Vam urcite napise.
Co sa tyka mojho neplanovaneho tehotenstva, tak to sa prave tento tyzden smutne skoncilo.
Na prvu tehotensku kontrolu som bola nahlasena az v 9. tyzdni, ale namiesto radosti prisiel smutok a 2 dni po kontrole som potratila.
Hned na zaciatku tehotenstva som mala zivy sen, ze som potratila.
Velmi som sa zlakla, ale aj tak som sa snazila mysliet pozitivne.
Dietatko mi pocas tych par tyzdnov neskutocne prirastlo k srdiecku.
Dost ma to vzalo, priznam sa, este nikdy som tak nesmutila.
Priatel plakal so mnou, velmi tazko tuto spravu prijal prave v den svojich narodenin.
Dnes sme sa spolu rozpravali, neobvinujeme sa, ale on nevie, ci to neznamena, ze my dvaja nepatrime k sebe.
Presne ako ste mi napisala pri konzultacii cez Skype.
Pripada mi ako rozdvojena osobnost.
Chvilu chce byt sam, ze potrebuje premyslat... ked mu poviem, ze odidem, nechce, aby som odisla.
Tak som mu vysvetlila, ze v prvom rade musi vediet on sam, co vlastne chce, co ku mne citi.
On je teraz prazdny a nevie mi odpovedat.
Na babatko sa tesil, ale o sobasi nechce ani pocut.
Dalsou vecou, ktora ma dost trapi, su jeho deti.
Mam s nimi pekny vztah, aj ked ten starsi ma velmi tazko akceptoval, ale zvladli sme to.
Tehotenstvo sme sa im bali oznamit.
Vlastne len kvoli tomu starsiemu.
Preco?
Ked som este nebola tehotna, sme sa raz deti pytali, ci by prijali medzi seba nevlastneho surodenca.
Ten mladsi 12rocny povedal aj hned a tusim uz robil miesto v aute, posunul sa na stranu a ten starsi 14rocny nam povedal, ze nam zela nieco ako mimozemstana, ci obojpohlavne dieta.
Hned som ho zastavila, ze take skarede veci nesmie rozpravat, ze to nie je sranda...
Tak to zrusil a povedal, ze ked uz, tak dievca, ze chlapec by mu isiel na nervy.
Takze tehotenstvo bolo v prisnom utajeni a v nasich hlavach starosti, ako im to opatrne oznamime... uz sa to vyriesilo... neoznamime.
Dalsi strach bol z jeho byvalej zeny.
Aby som to cele vysvetlila.
Spominala som Vam tu znamu, ktora mi stale pripominala, ze jeho byvala by neprezila, keby som otehotnela...
Uz viem aj preco.
Ona si ta jeho byvala manzelka dala urobit operaciu, aby nemohla otehotniet.
Na tom by nic nebolo, ale do tej operacie nutila mojho partnera, on to razne odmietol, tak sa dala nakoniec operovat ona.
Teraz si nasla partnera, ktory nema vlastne deti a rad by mal.
Posledny clovek, ktoremu sme sa to bali oznámit, je moja vlastna mama.
Este pred tehotenstvom sme boli na navsteve u jej sestry a jej sestra nam zazelala, aby sme mali spolu dietatko... aby som sa nebala...
Moja mama to pocula a hned komentovala, ze nam uz nie je treba ziadne dieta.
Popri tom ma deti velmi rada.
Chapem, ze sa o mna boji, vie, ze som potratila, ale take nieco nemusela povedat.
Ja sa tomu dietatku vobec necudujem, ze si to rozmyslelo...
Aj ked ma to velmi boli, musim to rozhodnutie pochopit a akceptovat.
Citim, ze s priatelom mame toho este vela nevyrieseneho, neuprataneho a tieto okolnosti nedovolia dietatku vstupit, aj ked tentoraz uz naozaj velmi chcelo.
Zelam Vam prijemny vecer a dakujem, ze ste.
Mne staci, ked sa zo svojich pocitov vypisem a hned sa mi trosku ulavi.
S pozdravom a uctou Vasa obdivovatelka
Rea 25.04.2016