Raz ma jeden doktor v Bratislave poslal domov s tym, že som beznádejný prípad, že nič sa nedá robiť
Milá Wahlgrenis,
našla som Vašu stránku a čítala som
príbehy o miminkách .
Preto som sa rozhodla, že aj ja Vám napíšem môj príbeh a poprosím Vás o radu.
S manželom sme spolu už 9 rokov a máme sa veľmi radi.
Kým sme spolu chodili, sme prešli rôznymi obdobiamy, ale vždy sme všetko zvládli.
Ked sme po nejakom čase začali spolu bývať, rozhodli sme sa že by sme chceli spoločné dieťa, a tak sme najskôr všetko nechali na prírode.
Po roku, ked sa nič veľkolepé neudialo, rozhodli sme sa, že navštívim lekára a tam to všetko začalo.
Prešli sme hocičím.
Problém zistili u mňa, a to že mi nepracujú vaječníky, a tak som podstúpila chirurgický zákrok a absolvovala som 2x umelé oplodnenie.
Nič nevyšlo.
Bola som úplne zúfalá a nešťastná.
Moj manžel ma podporoval a stál pri mne v každej chvíli, čo mi veľmi pomáhalo.
Mala som pocit, že som zradila samu seba a že som nepotrebná k ničomu.
Ked ma raz jeden doktor v Bratislave poslal domov s tym, že som beznádejný prípad, že nič sa nedá robiť, bolo to hrozne.
Tak som si našla jednu kliniku a povedala som si, že nájdem inú cestu, ako mať vytúžené dieťa.
Rozhodli sme sa pre darcovstvo vajíčok.
Vtedy som zo seba všetko striasla a rozhodla som sa, že to nechám ísť a ked už našli pre nás vhodnú darkynu, na ktorú sme čakali, zostala som tehotná!
Bolo to úžasné a krásne.
Plakala som od šťastia aj s manželom.
Vtedy nám lekár povedal, že máme byť radi, že je to zázrak.
Je to náš zázrak.
Máme krasnu dcerku a má 1,5 roka, je úžasná.
No a chceli by sme daľšie dieťa.
Viem, že je to možno skoro, ale nie sme až taký mladý, takže by bol teraz vhodný čas, a radi by sme k našej dcerke surodenca.
Doktori mi vravia, že už nie je šanca, ale to mi vraveli aj vtedy a predsa som zostala tehotna - spontáne.
Už nechceme s manželom prejsť všetkým tým, čím sme už raz prešli, a aj ked veľmi túžime po daľšom dieťati, nedarí sa nám.
Myslíte že už nemáme nádej, alebo sa máme pokúšať ďalej?
Budem Vám vďačná za radu.
Daska 04.04.2012
Milá Daska,
lékaři se snaží ve věci "otěhotnění" aplikovat režimy, které je naučili během studií na lékařské fakultě.
Jsem moc ráda, že se Vám holčička narodila po početí přirozenou cestou, přestože jste byla "beznadějný případ".
Ptáte se na druhé miminko.
Rozhodně není cesta k Vám do tohoto světa definitivně uzavřena.
Duše Vašeho druhého miminko Vás pozoruje, vypadá to na chlapečka, ale je třeba vnitřně uvěřit tomu, že početí přirozenou cestou je možné.
Opět totiž kolem Vás klokotají otazníky, jestli bude všechno v pořádku.
Vím, že jste se stali součástí zázraku, nikde není napsáno, že se to musí zopakovat.
Ale už jednou jste všechno napětí povolili, přestali jste zkoumat, co Vám lékaři opakovali, milovali jste se s mužem... a byla u toho láska.
Proto se holčička mohla narodit.
Jde o to, abyste se dostali do podobného procesu.
Nic tady nebrání, Vy se nesmíte považovat za oběť, nesmíte nikomu nic vyčítat.
Miminka do tohoto světa chodí podle jiných plánů, kterým lékaři nemusí rozumět...
© Wahlgrenis
04.04.2012
Milá Wahlgrenis,
veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.
Nesmierne ma potešili Vaše slová a ohriali ma pri srdiečku.
Často cítim, že sa nesmiem vzdávať, ale zároveň pri každej návšteve lekára som nabádaná k tomu aby som sa vzdala myšlienky na druhé dieťa.
Cítim, že sa až veľmi pripútavam k svojej dcérke zo strachu z toho, že už ďalšie dieťa nebudem mať, a preto sa snažím dať jej čo najviac lásky.
Moj manžel stojí stále pri mne a podporuje ma a neustále mi vraví, že sa nemám stresovať a trápiť, lebo čo sa má stať, sa stane.
Nie je to ľahké nerozmýšlať nad tým a myslieť pozitívne, ale snažím sa.
Moja dcérka ma robí neskutočne šťastnou a to mi pomáha myslieť pozitívne a stále dúfať, že sa to podarí.
Som nesmierne vďačná, za Vaše slová.
Povzbudili ma a dodali mi silu.
Dúfam, že moja túžba sa čoskoro naplní.
Daska 12.04.2012
