wahlgrenis.cz



 WAHLGRENIS        

 

...veci mezi nebem a zemi...




     REGISTRACE       Přihlášení

Naozaj neviem žiť ďalej


Milá Wahlgrenis,
písala som Vám len prednedávnom, ale som stále zúfalejšia.
Neviem, prečo mi nechcete odpovedať.
Stane sa u nás niečo zlé?
Alebo sa to týka mňa?
Spravím alebo spravila som niečo zlé ja?
Prosím, odpovedzte mi na môj mail, naozaj neviem žiť ďalej.
Prestávam sa tešiť zo života, dokonca ani môj syn ma niekedy nedokáže vytrhnúť zo zúfalstva.
Nechcem, aby aj on muel trpieť touto novou situáciou.
Wahl, prosím, pomôžte mi.
Skutočne potrebujem vedieť niečo viac z našej budúcnosti.
Nechcem od života nič, len aby boli naše deti zdravé.
Potrebujem vedieť, či môžem veriť a čakať ešte na zázrak alebo čo mám čakať.
PROSÍM, pomôžte mojej boľavej dušičke...
Lubica 1.10.2008

Dobrý večer milá Wahlgrenis,
práve dnes som sa dostala k Vašej stránke a trošku so strachom som sa rozhodla poprosiť o radu.
Jedná sa o našu dcérku, ktorá sa narodila predčasne cisárkym rezom.
Na tretí deň nám povedali krutú správu - má vrodenú vývinovú chybu mozgu (nemá vyvinuté mozgové závity).
Nikto nám nedokáže povedať, ako sa to stalo, prečo, a ani to, aký bude mať život.
Dcérku sme si veľmi želali a tehotenstvo bolo v podstate bez problémov.
Dokonca ani presne neviem, kedy sa mi podarilo otehotnieť.
V podstate jediný problém bol na začiatku tehotenstva, keď som bola presvedčená, že ÁNO, SOM TEHOTNÁ, ale na ultrazvuku dlho nebolo plod vidieť, len plodové obaly.
Náš trojročný syn sa narodil zdravý a všetci sme sa na ďalší prírastok veľmi tešili.
Teraz sú to už 4 mesiace, čo sa nám dcerka narodila.
Spočiatku som nevedela, ako to zvládnem a zmáhali ma zlé čierne myšlienky.
Teraz nemyslím na to, čo bude, lebo to aj tak netuším.
Snažím sa proste vychutnávať si spoločné chvíle.
Prosím Vás, ak môžete a je to vôbec možné spojiť sa s jej dušičkou,
spýtajte sa prečo (či som niečo ja alebo hocikto spravili zlé) a ako to bude ďalej.
Milujem ju z celého srdca, ale stále nevidím našu budúcnosť.
Vždy som mala pred sebou nejaký jasný bod a teraz sa mi všetko stráca.
Neviem, či môžem veriť a dúfať, že tie príšerné prognózy sa nenaplnia
a naša dcerka bude šťastné a zdravé dieťatko ako jej brat a mnoho iných detí.
Nič iné nechcem, len aby v živote netrpela...
Viem, že toho máte veľmi veľa, ale veľmi Vás prosím o pomoc...
S pozdravom
Lubica 26.9.2008

Draha Wahl,
citala som pribeh Lubice, ktora prosi o radu a nazretie do buducnosti. rada by som ju podporila....
Ked totiz pise.."neviem dalej zit" , zda sa mi ta veta plna smutku a zufalstva.....
a je mi asi aj dost blizka, milion krat som ju ja povedala....
Ale Lubica, prave ze ty musis vediet dalej zit.
Musis prekonat tu bolest a lutost a hlavne strach z buducnosti.
Strach nie je dobry spolocnik.
Neber to tak, ze tvoja dcerka bude nestastna, to nikdy nevieme.
Mozno bude stastnejsia ako kopa inych zdravych deti, prinesie vam do zivota svetlo a lasku....
Urcite ta vela nauci a urcite da zmysel tvojmu, ci vasmu zivotu.
Ved sa predsa nic nekonci.
Vies, musis sa sustredit prave na tento okamih, kazda dusicka, ktora k nam na tento svet pride, potrebuje lasku.
Tak jej ju daj, takisto ako tvojmu synovi .....
Potrebuju ta, viac, ako si myslis.
Zlyhat a nevediet dalej zit je lahke, ale postavit sa tomu je tazsie a ver, ze aj krajsie.
Raz som sedela u lekara a vypocula som si pribeh, ktory tam rozpravala jedna zena....
Ma syna, ktory je postihnuty, od malicka je na vozicku.
Ta zena o nom tak krasne rozpravala, ako sa najprv vsetkeho bala, ako rozmyslala, preco prave ona... samozrejme sa s tym zmierila, zila dalej, podporovala ho, lubila, dala mu cele svoje srdce a on jej to opatoval.
Pribeh koncil krasnymi slovami....
"Dakujem Bohu, ze mi dal Boh prave taketo dieta, tolko som sa pri nom naucila, jemu dakujem za to, ze sa mi narodil, ze ho mam. Je to najvacsie stastie, ktore ma mohlo v zivote postretnut."
Pocuvala som ju a plakala som, nie z lutosti, plakala som s obdivom nad jej silou a nad tym, kolko ma v sebe lasky, co vsetko dikazala, aka je na seba hrda...aka je hrda na svojho syna... patri jej moj obdiv.
Lubica, nemozes byt smutna a nestastna a zufala. vsetko sa deje pre nieco, vsetko ma nejaky zmysel.
Ak ti Wahl neodpoveda, znamena to, ze odpoved poznas, alebo na nu musis prist sama.
Akoby ti pomohlo, keby si vedela svoju buducnost????
Co by si zmenila???
Buducnost si vytvarame dnesnym dnom.
Tak zacni dnes sama....
Otvor svoje srdiecko, objav znova v sebe stastie a lasku, rozdaj ju svojim detom a uvidis, ako sa ti odvdacia....
Potrebuju ju, potrebuju tvoj usmev, nie tvoje slzy....
Zijeme, co chceme.
Nebud smutna, vsetko bude odbre. Nieekdy sa nam zivot zda nespravodlivy a kruty, ale v konecnom dosledku je to len lekcia, ktora nas posunie dalej a otvori nove obzory.
Verim, ze to dokazes, tak ako to dokazalo milion dalsich ludi.
Si urcite silna a mudra zena.
Musis si verit a verit vsetkym, ktorych milujes, ze to spolu zvladnete: VER ZVLADNETE .... prajem vela krasnych slnieckovych dni plnych radosti a lasky.....
skus viac citat tieto stranky, citaj pribehy, odpovede... urcite tam najdes vela odpovedi aj pre seba, a zacnes sa na vsetko pozerat veselsie a hlavne vela pochopis....
Dadika 2.10.2008

Milá Lubica
Netrap se pro postižené miminko.
Nikdy nemůžeme vědět, co bude dál, a proč tu tyto děti jsou.
Vše má svůj důvod.
Víš, sama mám postiženou holčičku, osmiletou, ač její dvojče a starší sestra jsou zdravé.
Kristýnka je mentálně retardovaná, navštěvuje pomocnou školu pro stejně postižené děti.
Navzdory svému postižení, a občasným ústrkům zdravých dětí je to šťastná, hodná, veselá, krásná a milounká holčička.
Od svého okolí dostává mnoho lásky a pochopení, své postižení si ani neuvědomuje.
Je to mnohem více práce, starostí, odpovědnosti, než se zdravými dětmi, přesto, a hlavně, tyto děti jsou jako sluníčka.
Ve škole, kterou navštěvuje, jsou samé šťastné a veselé děti.
Tyto děti jsou svým způsobem milé, čisté, takoví andílci.
Nikdy sice nebude rovnocenná svým zdravým vrstevníkům, ale má svůj svět, svoje panenky, písničky, kamarádky, a tam je šťastná....
Neplakej pro svou nemocnou holčičku, ona ví, že je maminka smutná...
Dej jí tolik lásky, pochopení, péče a trpělivosti, kolik můžeš, a holčička se Ti mnohonásobně odmění.
Přeji Ti hodně štěstí s síly, a držím vám všem palce.
Wahl, Tobě také mnoho síly a lásky.
Děkuji za to, že jsi, a že jsem díky Tobě o mnoho štastnější, než jsem byla před roky...
Konchedras 2.10.2008

Dobrý večer, milá Wahl,
pred pár mesiacmi som Vás kontaktovala s prosbou o pomoc.
Viem, že Vy určite viete, o aký problém šlo.
Jednalo sa o život mojej dcérky, ktorá sa nám narodila ťažko postihnutá.
Vtedy ste mi Vy osobne neodpovedali, ale to už chápem.
Bola som na tom psychicky asi veľmi zle, čo som si možno ani až tak veľmi neuvedomovala.
Ak som na Vás snáď príliš naliehala, prepáčte mi.
Medzitým som sa od Kytičky dozvedela, aká príšerná som bola v minulom živote a ako som mojej malej veľmi ublížila.
Chcela by som to nejako odčiniť, veľmi by som chcela, aby mi odpustila...
Nechcem sa ľutovať, hoci to veľmi bolí, ale už chápem, že som si to spôsobila sama.
Snažím sa jej rozprávať, ako veľmi ju milujem a ako ma to mrzí, ale často mám pocit, že ma nepočúva.
Ona je také krásne malé zlatíčko, len máva nekontrolovateľné záchvaty plaču, z môjho pohľadu nevysvetliteľné.
Priznám sa, že ich už niekedy psychicky nezvládam, aj keď sa snažím.
Veľmi...
Prosím, poraďte mi, ako ju mám presvedčiť, že som tu pre ňu a naozaj ju z celého srdca milujem.
Nie je to klišé ani žiadna fráza.
Veľmi ma trápi, keď ju vidím, ako plače, až nestíha dýchať...
Ak môžem, rada by som Vás poprosila ešte o jednu radu.
Malá má k tomu všetkému ešte aj epilepsiu, s ktorou sme boli už 3x v nemocnici.
Bohužiaľ to vyzerá tak, že už nezaberajú ani hormonálne injekcie, ktoré jej teraz nasadili.
Nie som si istá, či opakované pobyty v nemocnici sú to pravé.
Mne sa zdá, že tam s ňou aj tak nič nerobia, len na ňu pozerajú a ona je tam akoby "odpísaná od sveta".
Naozaj neviem, čo mám robiť.
Či mám dovoliť, aby ju brali do nemocnice pri každom záchvate, alebo trvať na liečbe doma.
A ešte či ju mám trápiť cvičením Vojtovkou?
Ona je strašne háklivá a precitlivelá na všetko a ja skutočne neviem, či ju mám trápiť ešte aj cvičením.
Nechcem Vás otravovať ani oberať o Vás čas, len veľmi dúfam, že mi poradíte.
Naozaj neviem, ako sa jej čo najviac priblížiť.
Snažíme sa ju čo najviac zapájať do bežného života, ale to cvičenie trápi mňa, aj manžela.
Budem Vám veľmi vďačná za akúkoľvek odpoveď.
S pozdravom
Lubica 29.12.2008

Milá Lubica,
chcete poradit, jak dcerušku přesvědčit, že ji milujete, že tady jste pro ni.
Tohle se nedá slovy ani žádným dokazováním si něčeho.
Tohle se děje na úrovni duší.
To je zcela něco jiného, zcela jiná komunikace.
Vypadá to, jako by tento Váš život měl proběhnout na té konfrontační rovině.
Abyste si obě uvědomily, co se stalo, nějak to přijaly, a do budoucna už se dívaly s nadějí.
Ona je tady pro Vás jako jistý alarm, abyste zjistila, jakou chybu jste udělala.
Ale jasná změna se nejspíš nepřihodí.
Nechtěla jsem zkoumat, co mezi Vámi bylo v minulosti, ale pokud už to víte, přijměte tuto hru a bod, kterým nyní vítězí ona nad Vámi.
Nyní jsou Vaše síly vyrovnány.
Ale nesmíte nic vzdávat v polovině cesty.
Vojtova metoda je dobrá, už pomohla tisícům dětí.
Také jsem zažila, co to dělá s miminky, jak se brání, jak nechtějí spolupracovat, jak pláčí.
Ale jednou se spoje v mozku mohou rozpohybovat.
Stimulací konkrétních bodů na malém dětském tělíčku se cosi odehraje jinde.
Ono to funguje, jen je k tomu třeba trpělivost, nevzdávat se při prvním obranném reflexu dítěte.
Časem byste změnu v jejím pohybovém aparátu měli vidět.
Radujte se z každého jejího pokroku.
Epilepsie se samozřejmě lépe zvládá pod dohledem lékařů, nedivte se, že si s malou nevědí rady.
Epileptické záchvaty představují její vnitřní boj se světem.
Ona vnitřně není spokojená s tím, co má, co prožívá, brání se tomu ze všech sil.
Možná vnímá, že je tak nějak ostatním na obtíž, ráda by tohle pojetí měla jinak.
Je důležité dívat se na ni s úctou, brát ji vážně, neotáčet se k ní zády, snažit se porozumět jejímu pláči.
Kolem ní by neměly být žádní krize, strach, nedůvěra, tohle všechno si ona bere na sebe jako lakmusový papírek.
Měla by od Vás ze všech stran vnímat Vaši nekonečnou lásku.
W. 29.12.2008

Drahá Wahl,
ďakujem za tak rýchlu odpoveď.
Čítala som si ju niekoľkokrát a zaujala ma veta "Ale jasná změna se nejspíš nepřihodí."
Týka sa tá zmena Hankinho zdravotného stavu alebo nášho vzťahu?
To som asi nepochopila.
Ono, keď som si na internete čítala a zisťovala niečo o Haničkinej diagnóze, nič moc povzbudivé som tam nenašla.
Ale to už je teraz asi jedno, je to náš krásny anjelik a spravíme pre ňu čo sa dá a čo bude v našich silách.
Aspoň sa modlím, aby som mala toľko síl...
Včera som sa ešte zabudla spýtať na rituál odpustenia.
Čítala som to niekde na Vašej stránke.
Odporúčali ste to mladej žene, ktorá v minulom živote, podobne ako ja, ublížila mladej žene a jej nenarodenému bábätku.
Chcela som sa spýtať, či by som to mohla spraviť aj ja, alebo je už neskoro na niečo podobné.
Drahá Wahl,
ďakujem Váš za Váš čas, za Vaše stránky, ktoré mi veľmi pomáhajú (i keď ma občas mrzí, že nedokážem komunikovať s jemnohmotným svetom) a tiež za Vašu lásku k ľuďom.
Bez nej by ste asi takto veľmi pomáhať nemohli.
S pozdravom
Lubica 29.12.2008
Lubica 01.10.2008

© Wahlgrenis 01.10.2008

© 2004-2024 Wahlgrenis Zveřejněné materiály jsou chráněny autorským zákonem. Kopírování a šíření jakékoliv části obsahu bez svolení autora je zakázáno.